Obec Boleráz - informačný portál

Slovenský červený kríž - miestna organizácia
Oznamy a poďakovanie
Výbor MsSČK ďakuje všetkým darcom krvi, ktorí darovali v roku 2009 bezplatne krv a prosíme, aby v tejto činnosti pokračovali, pretože nikto z nás nevie kedy bude túto vzácnu krv potrebovať. Zároveň pozývame darcov krvi a členov SČK na výročnú členskú schôdzu, ktorá sa uskotoční dňa 28.02.2009 o 16.00 hodine v kultúrnom dome Boleráz. Ešte Vám chceme oznámiť, že v roku 2008 získalo 6 darcov krvi bronzové plakety.
Sú to :

• Ostradická Mária (Boleráz 640)
• Habová Gabriela (Boleráz 261)
• Opálek Ivan (Boleráz 50)
• Polakovič Jozef (Boleráz 636)
• Daniš Martin (Boleráz 76)
• Hostin Juraj (Boleráz 415)

Patrí im za to veľká vďaka.

Výbor MsSČK-
predseda Anna Rajnohová

Milý spoluobčania,
V mene výboru MS SČK sa Vám prihováram cez túto stránku, ktorá je zriadená v našej obci a chcem informovať našich občanov, ktorí nie sú členmi SČK a ani darcami krvi o práci našej organizácie.
Je to dobrovoľná organizácia, pre ktorú pracuje celý výbor dobrovoľne a bezplatne. Organizujeme spoločné odbery krvi dva krát do roka. Spolu máme v obci 125 bezplatných darcov krvi. Darcovia chodia darovať krv i jednotlivo podľa potreby.
Naša organizácia má zapísaných 125 členov, ktorí majú preukazy SČK a ročne si platia členské známky. Cena známky je 30 Sk. Polovica z tejto sumy zostáva v našej miestnej organizácii a polovica sa posiela do Trnavy na SČK. Máme i veľa starších členiek, ktoré si už známky platiť nemusia, ak do našich radov patria.
Ďalšou našou prácou je pomáhať pri rôznych akciách organizovaných obecným úradom, napr. pochovávanie basy, stavanie májov, opekanie pre deti, futbalových turnajoch, zúčastňujeme sa brigád na skrášľovaní a úprave cintorína a okolia.
Spolu so základnou školou sme sa zúčastnili na "Dni narcisov", kedy sa v obci spolu s Klčovanmi vybralo 18 509 Sk.
Prosíme touto cestou aj nových darcov, ktorí ešte krv nedarovali aby sa pridali do našich radov, pretože nikto z nás nevie kedy bude túto vzácnu tekutinu potrebovať. Po spoločných odberoch robíme pre darcov krvi spoločné obedy.

Všetci darcovia krvi sú uprednostení v ambulancii Mudr. Dvožákovej. Darcovia a členovia SČK , ktorí si robia alebo budú robiť vodičský kurz, musia si urobiť v Trnave na SČK zdravotnícky kurz a platia iba polovicu sumy.
Nakoniec Vám chcem milí spoluobčania povedať, že členky výboru MS SČK Vám budú nápomocné a až budete potrebovať radu alebo pomoc, môžete sa na nás obrátiť. Spolupracujem veľmi dobre s obecným úradom v našej obci, ktorí nás i finančne podporuje aby sme mali peniaze na akcie, ktoré som spomínala a ktoré robíme hlavne pre darcov krvi. Verím, že si tieto riadky mnohí prečítate a napíšete nám aj vaše pripomienky. Na záver Vám celý výbor praje hlavne veľa zdravia, darcom veľa dobrej krvi.

Výbor, ktorý pracuje v miestnej organizácii SČK:

• Rajnohová Anna - predseda
• Bukovská Viera - podpredseda
• Gážiová Anna - člen výboru pre sociálnu činnosť
• Kittová Ľudmila - člen výboru pre zdravotnú činnosť
• Urbanová Erika - člen výboru propagácia, nábor
• Jurišová Ivana - člen výboru pre prácu s deťmi a mládežou
• Danišová Štefánia - člen výboru pre humanitnú pomoc
• Danišová Ľubica - revízor

Za výbor MS SČK
Rajnohová Anna

Poľovnícke zduženie
Krátka história
S poľovníctvom, teda lovom zveri, je človek úzko spätý od úsvitu dejín. Podľa urbára sa spravidla poddaní zúčastnili na honbe, a to iba vtedy, keď to panstvo potrebovalo a tiež v úlohe honcov a nosičov zastrelenej zveri. Pred, aj po prvej svetovej vojne, patrilo poľovné právo obciam, ktoré ho prenajímali zväčša na dobu 6 rokov tomu, kto na verejnej licitácii ponúkol najvyššiu finančnú čiastku. Prenájomník ho musel vykonávať podľa zák. číslo XX z roku 1883 z ktorého vyberáme: „poľovať sa mohlo iba z roka na rok sa obnovujúci dorast, kmeňové stavy zveri sa nesmeli znižovať. Poľovať sa mohlo iba puškou a chytanie živej zveri bolo zakázané. Ak sa prenájomník proti tomu previnil, za každý kus „za živa chytenej osožnej zveri" platil dvadsaťnásobnú pokutu jej bežnej ceny. Z týchto peňazí 4/5 pripadli k dobru obecnej základine pre chudobných a 1/5 oznamovateľovi. Hrozilo aj rozviazanie zmluvy. Na zajace a jarabice sa mohlo poľovať iba pešo. Z voza, zo saní a z koňa sa nesmelo. Ak padal mrznúci dážď, alebo následkom výdatného sneženia bol chotár celý biely, bol zákaz poľovačky na jarabice. Ak prenájomník porušil toto ustanovenie, platil 50-násobnú cenu jarabice z ktorej opäť 4/5 pripadli základine pre chudobných a 1/5 oznamovateľovi. Počas krutých zím prenajímateľ musel zver prikrmovať. Ak by to zanedbal, postaralo sa o zver obecné predstavenstvo, a vyúčtovalo mu náklady. Do roka bolo dovolené „veľkú honbu len jednu zadržať". Prenajímateľ bol povinný plieniť škodlivú zver, potulných psov, mačky a králikov. Nesmel však strielať psov, ktorí sa netúlali, ale boli pri humnách gazdov. Poľovať sa mohlo aj pomocou psa a zakazoval sa odstrel dropov. Vo vinohradoch sa nepoľovalo".
V prvých povojnových rokoch sa začínajú poľovníci združovať a vzniká tzv. ľudové poľovníctvo. V roku 1947 bolo v Boleráze 7 a v nasledujúcom 8 poľovníkov. Neskôr si založili riadne združenie. Koncom šesťdesiatych rokov na jeho čele stál Fridrich Polakovič. Zo starších poľovníkov spomenieme: Michala Nemecka, Imricha Krištofíka, Jozefa Kráľoviča, Alexandra Miklošoviča, Alojza Kormútha, Júliusa Miškoviča, Štefana Holického, Rudolfa Adamca, Rehora Nemecka, Jozefa Loveckého, Jána Černého, Alexandra Miklošoviča a bratov Brázdovičovcov.
Poľovné združenie Srnka Boleráz v súčasnosti združuje 37 členov, ktorí vykonávajú svoje právo na ploche 2095 ha, z čoho je 386 ha lesných pozemkov. Z poľovnej zveri sa v revíri vyskytuje: bažant poľovný, jarabica poľná, prepelica poľná, kačica divá (a príbuzné druhy), hus divá, sluka hôrna (poľovačka počas ťahu), zajac poľný, srnec hôrny, sviňa divá, kuna skalná a lesná, líška obyčajná, jazvec obyčajný atď.
Pri pochôdzkach sa členovia združenia stretnú aj s ondatrou pižmovou, tchormi, holubom hrivnákom, lasicou obyčajnou, lasicou hranostajom, s krkavcami, myšiakom hôrnym, jastrabom veľkým, kuvikom vrabčím, sovou obyčajnou, strakami a inými poľovnými druhmi.
Z odbornej činnosti sa poľovníci okrem lovu zameriavajú aj na úlohy plánovaného chovu, zušľachťovania a ochrany, ktorej cieľom je udržanie normovaných kmeňových stavov, dobrého zdravotného stavu a trofejovej hodnoty zveri. Na spoločnej poľovačke 16. decembra 1995 ulovili 63 zajacov. V súlade s plánom odstrelil 5 srncov, 4 srny a 3 srnčatá. Uhyň raticovej zvere sa nezaznamenal. Značné premnoženie líšky obyčajnej sa odzrkadlilo aj na jej likvidácii. Ulovilo sa 22 kusov. Združenie podporuje, a v rámci možností finančne dotuje, chov poľovne upotrebiteľných psov. Vynikajúce výsledky v kynológii zaznamenal Edmund Polakovič. Z veľkého množstva jeho úspechov spomenieme aspoň tie, ktoré dosiahol v roku 1988. Na porovnávacích skúškach s medzinárodnou účasťou v Lipsku (bývalá NDR) sa so sučkou Borkou (český fúzač) umiestnil na druhom mieste. Medailu si odniesol aj z medzinárodnej súťaže v Maďarsku, kde prezentoval svoju vlasť v kategórii výcviku psov (sučka Elza). Z vtedajších domácich zápolení obsadil na Memoriáli Karia Podhájského v Litomyšli so sučkou Borkou druhé miesto. Prvenstvo si odniesol z majstrovstiev Slovenska (Memoriál Jozefa Kadleca) vo výcviku loveckých psov v Seredi.
Poľovníci v zimných mesiacoch intenzívne dokrmujú zver jadrovým a objemovým krmivom. Získavajú ho ako reciprocitu za brigádnickú činnosť a taktiež zo svojho políčka každoročne obsievaného kultúrami vhodnými pre zver. Činnosť združenia dokresľuje aj ochrana a úcta k živej a neživej prírode. Jednou z ciest vedúcich k tomuto cieľu bolo aj aktívne pôsobenie Krúžku mladých ochrancov prírody, ktorý pracoval pod vedením Dušana Krištofíka. Založený bol 1. júna 1982.

Poľovné združenie Srnka Boleráz má teraz toto vedenie:

• predseda: Cyprián Hubinský
• tajomník: Ing. Igor Ulman Dr.
• podpredseda: Jaromír Valentovič
• poľovný hospodár: Gabriel Ostatník
• finančný hospodár: Daniel Dugovič
• kynológ: Roman Lančarič
• strelecký referent: Marián Indrišek

História spolkov a združení v obci
Neodmysliteľnou súčasťou dokresľujúcou spoločenský život je existencia pestrej palety korporácií, záujmových združení a neskôr aj politických strán, či hnutí. Z kanonickej vizitácie farnosti Bohdanovce vieme, že v roku 1782 tam pôsobilo Bratstvo sv. Františka (Cordigerorum), ktorého členmi boli aj veriaci z Klčovian. Viedli ho trnavskí františkáni a jeho poslaním bolo modliť sa za chorých. V roku 1870 vznikla jedna z najvýznamnejších národných, kultúrno-spoločenských a nábožno-výchovných ustanovizní - Spolok sv. Vojtecha v Trnave. Svojimi ideálmi nadväzoval na tradície Slovenského učeného tovarišstva, ktoré vzniklo v roku 1792.
Už v rokoch 1780 - 1781 bol členom SSV z Bolerázu Štefan Waymár-farár. Z Klčovian evidovali Štefana Nemecka a čižmárskeho tovariša Michala Hucoviča. Členskú základňu Spolku sv. Vojtecha z Bolerázu rozšírili roku 1885 Peter Čavara, 1887 Andrej Ostatník, 1894 Rozália Danišovičová-Černá, Štefan Daniš, Andrej Gašparovič, Rudolf Krištofík, Imrich Miškovič, Róchus Nemček ml., Anna Špačinská (rod. Danišová), Pavlína Špačinská (rod. Radakovičová), 1899 Anna Čavarová (rod. Jakubcová), Martin Ostradický, 1900 Pavol Jakubec, 1905 Jozef Dusík, Alexander Danisovič, Anna Vadovičová, 1910 Martin Bittarovský, 1914 Štefan Bošnák a v roku 1915 sa stali členmi SSV Štefan Černý, Jozef Daniš a Anna Duchalová. Tento zoznam za uvedené roky nie je kompletný. Sú to väčšinou mená nových členov v spolkových kalendároch. V roku 1930 malo jednateľstvo Boleráz (v ňom boli aj Klčovany) 122 členov a jednateľom bol Jozef Barčák. Miestna skupina Spolku sv. Vojtecha v Boleráze evidovala k 20. decembru 1993 32 členov a dôverníkom bol Alojz Belica.
Z náboženských združení tu na prelome storočí pôsobila konfraternita Ružencovej Panny Márie, III. Rád sv. Františka, sociéta Božského Srdca a sociéta Prečistého Srdca Panny Márie. S určitosťou vieme, že v roku 1910 vo farnosti vyvíjali činnosť tieto náboženské korporácie: Spolok sv. Ruženca, Združenie Božského Srdca Ježišovho, Spolok Prečistého Srdca Panny Márie, III. Rád sv. Františka a Spolok Svätého kríža (modlitebný spolok). Neskôr k nim pribudol Škapuliarsky spolok, Misijný spolok, Katolícka jednota žien atď.
Zdá sa, že rozvoj spolkového života kulminoval v medzivojnovom období. Pre osvieženie pamäti starších spoluobčanov, a ako informáciu pre generácie nasledovníkov, si ich teraz priblížime v krátkom heslovitom prehľade. Tam, kde to bolo možné, sme údaj doplnili dátumom vzniku, resp. zániku, a menami funkcionárov. V Boleráze pôsobili:

• Skupina družiny Československých válečných poškodencov - založená v roku 1925.
• Jednota Československého Orla, vznikla 9. októbra 1921 a zanikla v roku 1933. K jej znovuoživeniu došlo v roku 1935. Starostom bol Dominik Čavara, zást. starostu František Danišovič, vzdelávateľom Jozef Urge, jednateľom Alexander Zachar, náčelníkom Emil Kormúth a pokladníkom Štefan Miklošovič. Táto jednota zanikla v roku 1938.
• Roľnícka beseda, vznikla 15. apríla 1924. V roku 1933 boli vo vedení: Jozef Černý-predseda, Róchus Nemeček-podpredseda, Ján Vidašič-jednateľ a Martin Jakubec-pokladník.
• Kresťanské roľnícke združenie vzniklo 12. januára 1927, zaniklo v roku 1933.
• Miesta odborová organizácia „Odbočka zväzu ľudových zemedelcov Slovenských", založená v auguste 1927 - predseda Alexander Danišovič, zástupca František Danišovič, jednateľ Tomáš Mažgút.
• Združenie kresťanských roľníkov, vzniklo v roku 1920; po krátkom pôsobení zaniklo.
• Zbor Slovenskej ligy bol založený 28. októbra 1938. Predsedom sa stal Štefan Madygan, podpredsedom Jaroslav Višek, jednateľom František Pinček.
• Skupina zväzu lučebného robotníctva v ČSR vznikla 10. decembra 1933. Jej predstavenstvo prezentovali: Blažej Daniš-predseda, Peter Pobiecky-podpredseda, Martin Pinkas-jednateľ. Zanikla v roku 1939.
• Existencia Ochotníckeho divadelného krúžku - odbočka č. 282 v Boleráze sa datuje od 25. februára 1933. Iniciátorom a prvým predsedom bol Anton Dusík, podpredsedom Blažej Daniš a jednateľom Alojz Kormúth. V roku 1921 tu začala pôsobiť Katolícka jednota. V polovici tridsiatych rokov predsednícky post zastával farár Jozef Urge, jednateľkou bola Terézia Slobodová.
• Slovenský národný spolok - 67. odbor sv. Jozefa má vo svojom rodnom liste dátum 4. marec 1934. V jeho vedení sa vystriedali títo funkcionári: Štefan Minarovič, Vendel Špačinský, František Pekarovič, Jozef Hubinský, Jozef Daniš a Štefan Kucharovič.
• Z politických strán v tom období pôsobili: Hlinková slovenská ľudová strana (v Boleráze založená v roku 1919), Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu (zal. 1923), Československá sociálno-demokratická strana (zal. 1919), Československá národno-socialistická strana (zal. 1923), Československá strana ľudová (zal. 1925) a Komunistická strana Československá (žal. 1925 - sekcia III. Internacionály). V rokoch druhej svetovej vojny sa tu aktivizovala aj Hlinková garda, Hlinková mládež a Freivvillige SchutzstaffeF (Dobrovoľný ochranný oddiel).

Povojnové roky v politickej sfére symbolizovala Demokratická' a Komunistická strana. Po februári 1948 až do roku 1989 už len KS.

Zo spoločenských organizácii participujúcich na spoločenskom živote v Boleráze spomenieme: Slovenský zväz mládeže, Slovenskú ovocinársku spoločnosť (založená 22. júla 1948 - preds. Štefan Madygan, podpr. Peter Čavara, taj. Alexander Klimo), Miestnu skupinu Družiny československých vojnových poškodencov (preds. Ján Doboš, podpr. Jozef Čavara) a iné.

Zo spolkov a združení pôsobiacich v Klčovanoch:

• Roľnícka beseda vznikla 21. mája 1920. V tridsiatych rokoch bol predsedom Pavol Petranský, námestníkom Jozef Lančarič, jednateľom Michal Galgóci a pokladníkom Jozef Izákovič.
• Odbočku Slovenskej ligy č. 105 evidovali od roku 1926. Účel spolku spočíval v osvetovej činnosti a podpore slovenského školstva.
• Slovenský národný spolok - 45 odbor sv. Cyrila a Metoda v Klčovanoch založili 3. februára 1930. Predsedom bol Václav Kohút. V roku 1932 mal toto predstavenstvo: Vendel Susedka-predseda, Ignác Vráblik-námestník, Dominik Adamec-jednateľ, Libor Chmela-tajomník a Rudolf Kanovič-pokladník. Neskôr funkciu predsedu vykonával Jozef Vavro st. V roku 1939 stál na jeho čele Libor Chmela, zástupcu robil Ján Kučma, jednateľom bol Dominik Adamec.
• Podľa spomienok Gerváza Belicu mal spolok od založenia bielo-modro-červený prápor na ktorom bol žltou niťou vyšitý jeho celý názov. Okrem tohto existoval ešte čierny, tzv. posmrtný. Posvätili ho v roku 1937. Ak niektorý člen spolku zomrel, ostatní sa zúčastňovali na pohrebe. V smútočnom sprievode sa čierny prápor niesol pred rakvou a nad otvoreným hrobom predniesol predseda rozlúčkovú reč.
• K členským povinnostiam, okrem účasti na schôdzach, patrilo aj platenie príspevkov. V dávnejšej minulosti to činilo 3 koruny mesačne, teda 36 ročne. Pri úmrtí člena dostali pozostalí od spolku finančnú jednorázovú podporu. Pôvodne to bolo 1500 korún, v prvých povojnových rokoch 3000 korún. Pri vzniku členská základňa združovala asi 30 záujemcov, pri zrušení 29. júla 1952, to bolo 176 členov.
• Z politických strán sa v polovici tridsiatych rokov v Klčovanoch aktivizovali: Hlinková slovenská ľudová strana (žal. 1919), Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu (žal. 1921) a Československá sociálno-demokratická strana (žal. 1923).

V povojnových rokoch boli spoločenské organizácie združené do Národného frontu a dominoval v nich politický podtext. Z nich si pripomenieme existenciu týchto: Československý zväz mládeže (neskôr Socialistický zväz mládeže), Zväz Československo-sovietského priateľstva, Československý červený kríž a iné.