Obec Boleráz - informačný portál

..........Kultúrny a spoločenský život v obci predstavuje pestrá paleta slávenia sviatkov a spoločenských podujatí. Prelínajú sa v nej obyčaje a sviatky tradičného i cirkevného kalendára (Fašiangy, Kvetná nedeľa, Máje, Božie Telo, Veľká noc, Vianoce ) s novodobými príležitosťami (Deň matiek, Juniáles, Mesiac úcty k seniorom ). Na obnove a zachovávaní ľudových tradícií, ako aj na udržaní novších sviatkov sa podieľajú viaceré dedinské folklórne skupiny a umelecké krúžky v spolupráci s miestnym Obecným úradom, ktorý kultúrne podujatia podporuje a zastrešuje.
..........Súbory najskôr prezentujeme osobitne. Avšak na podujatiach kultúrneho roku obce ich možno vidieť a počuť spoločne spievať, muzicírovať, tancovať a zabávať dedinu i samých seba. Ich činnosťou dianie v obci počas sviatkov pulzuje dynamickejšie, život sa stáva čulejší a pri obnovovaní archaických obyčajov dýcha jedinečnou a neopakovateľnou atmosférou. Jej prežitie vytrháva človeka z kolotoča všedných dní, emotívne obohacuje jeho život, ako aj stmeľuje spoločenstvo.

______________________________________________________________________

Detská ľudová hudba BREZINKA a Ľudová hudba BREZINA

• vedenie: PhDr. Lenka Pobiecka - Danišová, Mgr. Tibor Pobiecky
• rok založenia DĽH Brezinka :1990
• rok založenia ĽH Brezina: 2007

Súbory sa zameriavajú na obnovu, šírenie a predovšetkým ochranu tradičnej ľudovej kultúry v jej pôvodnom obraze, v snahe o zachovanie jej autentickej predlohy, opierajúc sa o etnologický výskum obce. Ďalšie informácie o aktivitách súboroch nájdete na stránkach www.etnoboleraz.eu.

______________________________________________________________________

Ľudovo - výtvarný krúžok MADERÁNEK

Ďalšie informácie o aktivitách súborov nájdete na www. etnoboleraz.eu.

• vedenie: Božena Pobiecka
• rok založenia súboru: 1997

______________________________________________________________________

Tanečný krúžok RADOSŤ

• vedenie: Mgr. Júlia Porubčanová
• rok založenia súboru: 2005

V obci Boleráz pôsobilo od roku 2005 vysunuté pracovisko tanečného odboru Základnej umeleckej školy v Trnave, z ktorého sa vyvinul Tanečný krúžok RADOSŤ, pôsobiaci pri Obecnom úrade Boleráz. Za uplynulé roky sme s deťmi obnovili ľudové tradície počas ročného zvykoslovia (Fašiangy, Vynášanie Moreny, chodenie s májikom na Kvetnú nedeľu, Stavanie májov, Juniáles, Hody, Zabíjačka, Mikuláš, Lucie, Traja králi). Okrem toho sme sa zamerali aj na projekty z moderného tanca a iných tanečných techník (mažoretky, country tance, kabaret, muzikál). V neposlednom rade sú to aj tanečné spracovania rozprávok s hovoreným slovom (Šípková Ruženka, O chrobáčikovi, Vianočný sen), ktorými sa najviac prihovárame detskému divákovi. V tomto trende chceme aj naďalej pokračovať, rozdávať radosť, pozdvihovať kultúrnu úroveň života ľudí na dedine a zmysluplne napĺňať voľný čas našich detí.

______________________________________________________________________

Dedinská folklórna skupina BOLERAŽAN

• vedenie: Iveta Danišová, Ing. Iveta Kyselicová
• hudobný sprievod: Miroslav Landrišič
• rok založenia súboru: 2006

Vznik dedinskej folklórnej skupiny Boleražan sa datuje do roku 2006. Nadšenci v rôznom veku z dôvodu záujmu o ľudové tradície, ktoré je potrebné zachovať pre nasledujúce generácie, prišli s nápadom zabaviť obyvateľov obce, ako aj seba samých.
..........Prvá akcia, ktorú členovia skupiny zorganizovali a organizujú každoročne, je obchôdzka na Mikuláša. Členovia vyzdobia a vysvietia traktor s vlečkou, prezlečú sa do masiek anjelov, Mikuláša a čertov. Ženská časť skupiny napečie medovníčky, obstará sladkosti, jabĺčka, orechy a podobné maškrty a prechádzajú od domu k domu. Pesničkami a tancom prinášajú do domu smiech, no i plač, podľa toho, ako deti a ostatní členovia rodín v danom roku poslúchali...
..........Ďalšou, každoročne opakujúcou sa akciou, ktorú Folklórna skupina Boleražan organizuje za spolupráce Obecného úradu Boleráz, ostatných dedinských súborov, Dobrovoľného hasičského zboru Boleráz a Klčovany a ďalších dobrovoľníkov, sú fašiangové slávnosti. Aj pri tejto príležitosti členovia vyzdobia traktor, spoločne vymyslia a vyrobia rôzne masky - od čertov, väzňov, kominárov, vodníkov, cigánok, mafiánov, až po krojované staršie ženy. Na traktore obchádzajú dedinu, zastavujú sa postupne v domoch, vytancujú domácich, zaspievajú si spolu ľudové pesničky a takto prinesú zábavu priamo do príbytkov obyvateľov. Slávnostný pochod obcou je zakončený kultúrnym programom a dedinskou zábavou končiacou sa známym zvykom - pochovaním basy. Členovia folklórnej skupiny sa zúčastňujú aj na ďalších obecných akciách ako je stavanie a váľanie májov, vynášanie Moreny a vítanie jari na Kvetnú nedeľu.
..........Dobrovoľná folklórna skupina Boleražan sa takto snaží počas jednotlivých tradičných sviatkov v roku priniesť radosť do domov obyvateľov obce a pripomenúť si tradície našich starých otcov a materí v dnešnom uponáhľanom živote.

______________________________________________________________________

Detská spevácka skupina BOLERÁZ

• vedenie: Mgr. Alena Mackovčínová
• hudobný sprievod: Miroslav Landrišič
• rok založenia súboru: 2005

Detská spevácka skupina BOLERÁZ pôsobí pri Základnej škole s materskou školou Boleráz. Nadviazala na bohatú tradíciu speváckych skupín, ktoré pôsobili pri Základnej škole. Počet spevákov aj speváčok sa každoročne mení. Vždy začína nová a nová práca. Spevácka skupina sa zúčastňuje podujatí, ktoré organizuje Červený kríž, Kultúrna komisia pri Obecnom úrade Boleráz a Základná škola s materskou školou Boleráz.

Na tomto mieste sa dozviete o kalendárnych tradičných obyčajoch našej obce, ako aj o novších sviatkoch v jednotlivých ročných obdobiach, a to prostredníctvom fotografií .
Texty popisujúce význam a symboly jednotlivých sviatkov nájdete vo fotogalérii a archíve na stránke www.etnoboleraz.eu.
Prajeme príjemnú prechádzku bolerázskym rokom...

"Mi tré králi ideme k vám, ščascí, zdraví neseme vám..."

Traja králi

6.januára, ukončenie vianočno - novoročného obdobia, podomové obchôdzky chlapcov v maskách - Troch kráľov s Kubom.

Fašiangy

Pohyblivý dátum, závislý od určenia dátumu Veľkej noci, trvajú od Troch kráľov do Popolcovej stredy, ktorá sa datuje 40 dní pred Veľkou nocou, obchôdzky v maskách po obci, spojené s fašiangovou zábavou v sobotu pred Popolcovou stredou.

Smrtná nedeľa
Pohyblivý dátum, týždeň pred Kvetnou nedeľou, vynášanie, pálenie a topenie Moreny v krojovom sprievode, rozlúčka so zimou.

"Bucte tu babičky vesele už vám to kvítečko neseme, pekné, zelené, rozmarínové, háj, máj, zelený máj..."

Kvetná nedeľa
Pohyblivý dátum, týždeň pred Veľkonočnou nedeľou, vítanie jari, podomové obchôdzky dievčat v krojoch s ozdobenou halúzkou, zvanou "májik" .

Veľkonočná nedeľa
Pohyblivý dátum, závislý od pohybu a fáz mesiaca, prvá nedeľa po prvom splne, ktorý nasleduje po dni jarnej rovnodennosti - 21.3., nedeľa po 40 - dňovom pôste od Popolcovej stredy, prinášanie obetných darov v krojoch počas slávnostnej svätej omše v miestnom kostole .

Veľkonočný pondelok
Pohyblivý dátum, po Veľkonočnej nedeli, tzv. " šibačka" - podomové obchôdzky chlapcov s korbáčmi - "šibákmi.

Stavanie Májov
30. apríla, stavanie ozdobených stromov - tzv. "májov", za účasti folklórnych súborov a miestnych hasičov.

Váľanie Májov
31. mája, váľanie ozdobených stromov - tzv. "májov", za účasti folklórnych súborov a miestnych hasičov.

Deň Matiek
2. májová nedeľa, program detí Materskej škôlky, Základnej školy a detských folklórnych súborov a umeleckých krúžkov pre mamičky a babičky.

Božie telo
Pohyblivý dátum, závislý od určenia dátumu Veľkej noci, týždeň po sviatku Zoslania Ducha Svätého, ktorý je 50.deň po Zmŕtvychvstaní, uctievanie Sviatosti Oltárnej ako symbol Božieho Tela, slávi sa vo štvrtok, vysýpanie cestičky lupienkami kvetov od predbránia kostola po oltár.

Foto pripravujeme...

Juniáles
3.júnová sobota, zábava pri príležitosti výročí jednotlivých dedinských spolkov a organizácií (hasiči, futbalisti, výročie obce, ...), ukončenia školského roku a začiatku letných prázdnin s vatrou a ohňostrojom.

Mariánska púť v Trstíne
15.augusta, pešia procesia veriacich z Bolerázu do Trstína, oslava Nanebovzatia Panny Márie, účasť na slávnostnom prenášaní jej sochy ku Kostolu Panny Márie v Trstínskom hájičku, prinášanie obetných darov v krojoch .

Mariánska púť v Žarošiciach (ČR)
2.septembrová sobota, oslava Žarušickej Panny Márie, tzv. Divotvorkyne Moravy, účasť na pútnickom prenášaní jej sochy, prinášanie obetných darov .

Foto pripravujeme...

Sviatok úcty k seniorom

Október, program pre dôchodcov.

Hody

Na sviatok sv. Michala, na počesť postavenia a vysviacky kostola, prinášanie obetných darov v krojoch počas slávnostnej svätej omše v miestnom chráme, v Kostole sv. Michala .

Foto pripravujeme...

Obecná zabíjačka
November, sobota pred sviatkom Kataríny, ukážka tradičnej zabíjačky s ochutnávkou zabíjačkových špecialít, zábavný program .

Mikuláš

• 5. decembra, obchôdzky masiek Mikulášov, anjelov a čertov po obci.
• December, Mikulášsky program v kultúrnom dome pre deti

Žiadne fotografie...

"Narodzil sa Kristus Pán, radujme sa, veselme sa,..."

Vianoce

December, vianočné programy domácich a pozvaných súborov.

Písomné správy o počiatkoch divadelníctva v Boleráze nemáme. To, čo vieme o tejto ušľachtilej, poučnej, vzdelávacej a zábavnej činnosti, je jej pretrvávanie a pokračovanie.
„Pred prvou svetovou vojnou tu vynikal ako režisér detských a ochotníckych divadiel učiteľ Ján Vanček", tak znie veta, ktorá je údajne prevzatá zo školskej kroniky. Nemôžeme ju overiť, lebo nijaká školská kronika sa spred roku 1945 nezachovala. Okrem učiteľa Vančeka sa po svetovej vojne podieľala na nácviku hier Emília Schronková, manželka správcu školy. V dvadsiatych rokoch tu hry režíroval (aj v nich hral) Štefan Minárik. Tridsiate roky symbolizuje založenie divadelného krúžku a tým aj rozvoj ochotníckych aktivít. Hrávalo sa v hostinci u Bartáka a u Jozefa Kittu. Z hier tých čias spomenieme aspoň Mahenovho „Jánošíka", ďalej „Snehulienku a sedem trpaslíkov", Stodolov „Čaj u pána senátora" a samozrejme nechýbala ani kolekcia Urbánkových hier z dedinského prostredia. Okrem už spomenutých divadelníkov hrávali: Anna Počuchová, Rudolf Špačinský, Anna Kormúthová, Blažej Daniš, Anton Dusík (aj režíroval), Jozef Černý a Anton Udvornocký. Pod réžiu sa neskôr podpisoval aj Rudolf Krištofík, Jozef Barčák a správca Štefan Madygan, ktorý navrhoval scénu a maľoval kulisy.
V medzivojnovom období vynikali v úlohách režisérov v Klčovanoch: Jozef Hlučil, Jozef Jankech, Arpád Plechlo a Izidor Lančarič. Podobne aj v Boleráze, nacvičovali, režírovali a hrali najmä učitelia. Hrávalo sa v hostinci u Chmelu a u Ostatníka. Najväčšiu odozvu zanechali hry: „Bludár, V zápasoch, Kamenný chodníček, Hriešnica, Keď lipa zakvitne, Kubo, Ženský zákon", a mnoho iných. Staršiu hereckú generáciu tvorili: Michal Vavro, Vincent Vavro, Mária Kanovičová, Jozef Vavro, Martin Hucovič, Jozefína Hucovičová, Jozef Vavro, Martin Hucovič, Františka Miklošovičová, Jozefína Hucovičová, Mária Vlkovičová, Viliam Pristach, Mária Čúzyová, Mária Valentovičová (vydatá Barcajová), Anna Adamcová (vydatá Medová), Rozália Lukačovičová (vydatá Černá), Irena Petranská (vydatá Belicová), Jozef Drdúl, Pavol Hucovič, František Drdúl, Michal Drdúl, Štefan Vrtoch, Vilma Nemečková a ďalší. Z mladšej ochotníckej generácie vynikli: Františka Jurišová (vydatá Autnerová), Libor Hucovič, Jozef Petranský, Pavol Minarovič, Alojz Petranský, Štefan Drdúl, Mária Hucovičová, Ján Drdúl, Viliam Juriš, Anna Pinkasová, Ernestína Drdúlová a ďalší.
Generáciu divadelníkov koncom prvej ČSR a počas Slovenského štátu v Boleráze tvorili: Vilma Čavarová, Veronika Sitárová, Mária Slamkova, Irena Vinterová, Emil Doboš, Emil Pinček, František Ostradický, Ernestína Pinčeková, Rudolf Čaniga, Ilka Pinčeková, Jozef Pinček a ďalší.
Rozmach dedinských divadelných aktivít nastal po oslobodení a v päťdesiatych rokoch. Režíroval ich Gregor Cút, farár Žigmund Melichár a neskôr aj dekan-farár Ján Cársky. Z hier spomenieme tieto: „Súd Bádanských, Kamenný chodníček, Bratova ruka, Rozmarín a Maryša". Jednotlivé postavy v nich stvárnili: Ján Doboš, Jozefína Portášová, Mária Polakovičová, Dezider Daniš, Terézia Nemečková, Vojtech Daniš, Jozef Daniš, Jozef Krajčovič, Mária Dobošová, Alojz Čavara, Štefan Čavara, Mária Kucharovičová, František Ostatník, Marián Hudec, František Danišovič, Jozef Šuran, Terézia Sitárová, František Doboš, Ján Pinček, Anna Nemečková a ďalší.
Na školách malo dlhoročnú tradíciu detské divadlo. Žiaci sa pravidelne prezentovali v období Vianoc. V Boleráze to napr. v roku 1946 bola hra „S úsmevom Vianoce" a o rok neskôr „Idem k Ježiškovi". Žiaci Strednej školy sa 19. apríla 1953 predstavili hrou Hansa Christiana Andersena „Snehová kráľovná". Obsadenie hlavných úloh: František Vitáliš, Veronika Vražičová, Mária Pastuchová, Anna Dvorská, Eva Dusíková, Alžbeta Jančovičová a Irena Kittová. Pod réžiu sa podpísal Jozef Kátrik s Albertom Moravčíkom. Výnos z hry venovali na zakúpenie klavíra. Kultúrnu históriu tejto oblasti dokresľuje aj pôsobenie učiteľského divadelného krúžku. V roku 1956 sa napr. predstavil hrou bratov Mrštíkovcov „Maryša". Mládežnícky dedinský súbor sa vtedy prezentoval hrou „Domov je u nás" a pripravoval „Inkognito" a „Na cnvoste". Učitelia-ochotníci pracovali s veľkým zápalom. V školskom roku 1958/59 uviedli Tylovu „Podpaľačovu dcéru" a Králikových „Mozoľovcov". O sezónu neskôr to bola Egriho hra „Keď kvitnú lipy". Jej „pokroková" fabula však nedokázala osloviť domáce obecenstvo, čo sa prejavilo nízkou návštevnosťou. Oveľa lepšie boli prijatí Erbenovi „Sládkovia", ktorých režírovala učiteľka Mária Dobošová.
Bolerázski divadelníci v päťdesiatych rokoch nacvičovali v areáli škrobárne, ktorá ich podporovala a vychádzala v ústrety. Neskôr pracovali pod hlavičkou osvetovej besedy. Hrávalo sa v hostinci „u Kittu", neskôr v škole. K rozvoju miestneho divadelníctva prispel entuziazmus, herecké a režisérske kvality Viliama Hlbockého, rodáka zo Šelpíc. V roku 1956 ním usmerňovaný ochotnícky krúžok pracujúci pri škrobárňach, uviedol Jiráskov „Lampáš". Hlavné úlohy presvedčivo zvládli: Hedviga Juráková, Mária Kunetková, Mária Danišová, Jozef Černý a Pavol Hajtmánek. Domácu scénu obohatili aj juhoslovanskou hrou „Spoločný byt" a v roku 1962 to bola napr. hra „Príliš štedrý večer". Veľký úspech sa v roku 1963 dosiahol Schillerovým dielom „Úklady a láska". Bolerázania ňou vyhrali krajskú súťaž v Zelenči. Režisér Viliam Hlbocký hlavné úlohy zveril: Jánovi Rajnohovi, Hedvige Jurákovej, Vojtechovi Danišovi, Petrovi Vražičovi, Pavlovi Hajtmánkovi, Márie Danišovej, Márie Gôrogovej a Michalovi Danišovi. Hudobnú kulisu vytvoril Ladislav Weisser. Touto hrou s úspechom predviedli vyspelosť domácej scény aj v okolitých obciach. Nemožno na tomto malom priestore vymenovať všetko, čo sa naštudovalo. Spomenieme aspoň rok 1968, kedy divadelníci uviedli Barč-Ivanovu „Matku", kde podala nezabudnuteľný výkon Anna Vrtochová (vydatá Hulíková). V Stodolovej hre „Náš pán minister" hrali aj učitelia: František Tóth, Viliam Fukna, Štefan Benkovský, Anna Nemečková, Mária Dobošová, Mária Moravčíková, Oľga Hureková, Mária Benkovská a Ladislav Weisser mal na starosti hudbu. Keď sa v roku 1969 uviedol Barč-Ivanov „Mastný hrniec", už sa študovalo scénicky a herecky náročné dielo Lope de Vegu „Ovčí prameň", ktorého filozofická výpoveď je nekompromisne zameraná proti násiliu. Hra mala premiéru 15. marca 1970 a účinkovali v nej: Viliam Hlbocký (aj režíroval), Peter Hlbocký, Ľudovít Hadri, František Tóth, Viliam Fukna, Anna Vrtochová, Pavol Hajtmánek, Rudolf Hostín, Alexander Sadloň a ďalší.
Začiatok sedemdesiatych rokov sa v kontexte s divadelníctvom spájal s Erbenovou hrou „Sládkovia". Viliam Hlbocký hudobnú kulisu zveril Ladislavovi Weisserovi a do úloh obsadil: Petra Jurkoviča, Martu Kráľovičovú, Pavla Hajtmánka, Pavla Slamku, Máriu Lenorákovú, Ernestínu Vadovičovú (vydatú Urbanovu), Ivana Černého a ďalších.
Labuťou piesňou domácej scény bolo naštudovanie a uvedenie hry Júliusa Zayera „Radúz a Mahuliena". K labutej piesni ju metaforicky prirovnávame preto, lebo jej svetlo vytrysklo v dobe, keď slnko ochotníckych aktivít, ako typického vidieckeho fenoménu, bolo už dávno za svojím zenitom. Ľudskú vnímavosť uchvacovali moderné média a intenzívne proklamovali aj import našej mentalite cudzej kultúry. Starý kruh sa polámal a módne vlny nový nevytvorili. A predsa sa žiada povedať, že kým na iných dedinách boli svetlá nad javiskami vyhaslé, v Boleráze sa opona ešte dvíhala pred preplneným hľadiskom. Faktom zostalo, že divadlo tu nemalo len spoločenský precedens, ale bolo nositeľom silného etického, estetického a výchovnovzdelávacieho náboja. Pozitívne prispievalo k súdržnosti celej komunity, neúnavne poukazovalo na ideály dobra a spravodlivosti a tak ju človečensky oslovovalo. V tejto polohe sa nám to javí pri obzretí späť, v tejto polohe to vidí a vníma aj neúnavný nadšenec, propagátor, režisér a herec v jednej osobe, Viliam Hlbocký. Zanietencov ochotných spolupracovať doviedol aj po nevychodených cestách k vrcholu možného, ktorý nikdy nebol zavádzajúcou fikciou, ale pravdivou skutočnosťou. Dodnes jasnými farbami prežaruje zašlý čas. Štafetový kolík, ktorý prevzal v polovici päťdesiatych rokov, držal pevne v rukách, uchránil ho v nežičlivosti chvíle a obohatený o hrivnu svojho osobného vkladu odovzdal ako výzvu pre budúcnosť. Viacgeneračná herecká družina, ktorú viedol, nikdy neopúšťala scénu pred poloprázdnym hľadiskom. Odchádzala v plnom svetle, v plnom lesku, dekorovaná úspechom, so vztýčenou hlavou, nad ktorou dlho doznieval triumfálny potlesk tých, ktorým darovala radosť. A radosť podfarbená vrúcnou láskou je jedným z najväčších zázrakov ľudského bytia.
Na záver nášho rozprávania o divadle si pripomeňme onú labutiu pieseň, s ktorou sa miestni činovníci lúčili so svojimi priaznivcami. Bola to hra v šiestich obrazoch s prológom. Autorom bol Július Zayer a názov - Radúz a Mahuliena. Jednu z úloh zveril Viliam Hlbocký mimoriadne talentovanej Alenke Autnerovej.
Pri tomto mene predstaviteľky musíme s ľudskou účasťou a so žiaľom aj dnes povedať, že Alenka Autnerová, vydatá Dobošová, 20. mája 1980 vo veku 22 rokov navždy opustila tento svet. Jej miesto na divadelných doskách možno nahradiť. Jej miesto v živote milovaných a milujúcich zostane navždy prázdne...